Choď na obsah Choď na menu

Z histórie Uhorského šlachtického rodu Benický

522712_372650252776272_361691413_n.jpg

 

 

 

 

 

 

 

 

Z histórie uhorského šľachtického rodu Benický
Zdroj:Odpis textu z knihy Rodové erby na Slovensku II. - Peťkova zbierka pečatí
Autor:Jozef Novák
Vydalo vydavateľstvo Osveta n.p. Martin roku 1986 ako svoju 2862. publikáciu
Náklad:5300 ks.
Celá genealogická i heraldická literatúra podrobne rozpracúva Benickovcov pochádzajúcich z Turca - z turčianskych Beníc (okres Martin).Roku 1899 B. Majláth upozornil na ďalších Benickovcov,ktorí pochádzajú z liptovských Beníc (okres Liptovský Mikuláš).Tvrdí, že majú spoločného predka s Čemickovcami a že sa vyvýjali samostatne, bez akéhokoľvek vzťahu k turčianskym Benickovcom. Tento názor pretlmočil aj P. Horanský a od 18. storočia ho dokumentoval v samostatnej genealogickej tabuľke. Súčasní archivári venujú pozornosť iba turčianskym Benickovcom. F. Sedlák iba konštatuje, že roku 1561 rod dedičstvom získal aj majetky Mičinskovcov vo Zvolenskej stolici, J. Kočiš hovorí už aj o samostatnej turčiansko - zvolenskej vetve Benickovcov. J. Kočiš konštatuje, že niektorí z nich sa usadili aj v Liptove.Túto genézu názorov sme uviedli preto, lebo heraldické pamiatky nekorešpondujú s uvedenými závermi.Celá heraldická literatúra pozná len jeden erb Benickovcov. Jeho hlavnou figúrou je labuť (k tomuto erbu sa ešte vrátime). Je nesporné, že erb s labuťou patrí turčianskym Benickovcom. I. Šášky uverejnil aj celkom iný erb Benickovcov. K rozboru o renesančnej architektúre na strednom Slovensku pripojil reprodukciu portálu Benického domu v Banskej Bystrici, kde je nad nápisom THOMAS BENICZKY DE MICZINE vytesaný rodový erb takmer totožný s erbom liptovských Smrečianskovcov - nad listovou korunou je obrnené rameno s trúbkou. Na základe tohto erbu sa nám natískajú dve dôležité otázky:1. Ako je možné, že Tomáš Benický z Mičinej nepoužil erb turčianskych Benickovcov, keď podľa doterajších zistení práve oni v polovici 16. storočia získali Dolnú a Hornú Mičinú (okres Banská Bystrica) a založili turčiansko - zvolenskú vetvu rodu. 2. Ak sa nachádza na portáli v Banskej Bystrici erb liptovských Benickovcov, prečo nie je príbuzný s erbom Čemickovcov, s ktorými majú mať spoločného predka.Z uvedeného dosť presvedčivo vyplýva, že viaceré závažné otázky, ktoré sa týkajú vzniku a vývoja turčianskych a liptovských Benickovcov, nie sú uspokojivo zodpovedané. Keďže pečať v našej zbierke patrí výlučne turčianskym Benickovcom, svoju pozornosť zameriame iba na nich. Podľa posledných výskumov tento rod získal turčianske Benice roku 1269. Počas 15. a 16. storočia Benickovci získali nové majetky v ďalších turčianskych obciach, a to donáciou, záložným právom a ženbou. V tejto súvislosti sa uvádza, že rod podstatne zväčšil svoje majetky dedičstvom všetkých majetkov rodu Mičinský, ktorý pochádzal zo Zvolenskej stolice. Dedičom bol roku 1561 Mikuláš Benický, provizor a katelán Znievskeho hradu (okres Martin). Liptovský charakter erbu nad portálom banskobystrického domu Benickovcov, ktorí používali prídomok z Mičinej nás presviedča, že u Benickovcov - turčianskych i liptovských - sa musia ich vzájomné genealogické vzťahy znova riešiť. Obmedzujeme sa preto len na citáciu všetkej dnes dostupnej literatúry, a to bez bližšieho pretlmočenia jej výsledkov. Najstarší známy heraldický prameň na erb turčianskych Benickovcov je armáles, ktorý Ferdinand I. vydal v Prahe 22. apríla 1562. Adresoval ho Mikulášovi Benickému z Beníc, provizorovi Znievskeho hradu, a jeho deťom, Tomášovi,Gašparovi,Beňadikovi,Františkovi,Jánovi, Jánovi,Žofii,Barbore,Marte a Anne. V armálesi nejde o novoudelený erb, ale o vylepšenie už dávnejšie používaného erbu. Podľa textu listiny Ferdinand I. potvrdil Benickovcom takýto erb: v modrom stíte na zelenom jazere pláva labuť prirodzenej farby, ktorá má (podľa prikrývadiel zlatým) šípom prestrelený krk. Vo vrchných rohoch štítu je (podľa heraldickej zvyklosti zlatá) hviezdička a (strieborný) polmesiac. Klenotom je stojaca labuť zo štítu. Prikrývadlá sú zlato - červené a zlato - modré. Nikomu sa ešte nepodarilo objaviť pôvodný erb rodu, ba nie je známa ani skutočne používaná podoba erbu, ktorú opisuje armáles Ferdinanda I. Všetky jestvujúce heraldické pramene - i prekrásny odtlačok pečate v našej zbierke (tab. IV: 1) - zachytávajú mladšiu fázu erbu z armálesu. Celkom zmenený je klenot. Namiesto stojacej sú na prilbe medzi dvoma kordami tri biele pštrosie perá. Varianty erbu su tieto: labuť nepláva, ale kráča po zelenej pažiti: nebeské telesá majú opačné poradie (aj na našej erbovej pečati sú opačné), na niektorých kresbách je hviezdička prekreslená ako zlaté slnko: pštrosie perá v klenote sú aj modro - strieborno - červené: prikrývadlá sú všade zlato - modré a strieborno - červené. Z výkladu o rode a erbe Benickovcov vyplýva, že napriek pomerne bohatej literatúre nám zostáva viac otázok nevyriešených ako zodpovedaných.
 
Odkazy na históriu rodu Benický:
Dejiny obce Benice
Obec Príbovce
Obec Kláštor pod Znievom
Obec Vrícko
Znievsky hrad
Restaurant Beniczky Banská Bystrica - Beniczkého dom
Beniczkého dom Banská Bystrica
Obec Dolná Mičiná
Kaštieľ Bernických v Dolnej Mičinej
Obec Benice okres Liptovský Mukuláš